Reprezentačný tím Nórska v súčasnom historickom období prežíva jedno z najpozoruhodnejších období od vzniku futbalu v tejto krajine. Nielenže v tíme Ståleho Solbakkena je prirodzený kanonier, ktorý patrí do svetovej trojice najlepších, ale aj ďalší futbalisti sú celkom slušní. Súčasným vrcholom rozkvetu nórskej reprezentácie je jej vystúpenie na minulom svetovom šampionáte. Nórsko tam odohralo zápasy odvážne a sebavedome, podarilo sa mu vyhrať štyri zo šiestich zápasov. Medzi porazenými, ktorých Nórsko vyradilo v osemfinále, bola Brazília pod vedením Carlo Ancelotti. Dôvodom je však, že prakticky vo všetkých dueloch Nórsko sa spoliehalo na útočné akcie a inkasovalo v každom z nich od jedného do štyroch gólov. Nie je prekvapujúce, že cestu Solbakkenovho tímu na turnaji prerušila pragmatická anglická reprezentácia v štvrťfinále. V podstate otázka obmedzenia sily nórskej reprezentácie spočíva v tom, ako obmedziť Erlinga Haalanda, ktorý v priemere dáva za národný tím viac ako jeden gól na zápas. Len máloktorý kolektív ju dokáže vyriešiť. Anglicku sa to podarilo v tom vyššie uvedenom zápase. To je plne v silách aj Portugalska. Pod vedením Roberta Martíneza tím sa dostal do osemfinále. Zdalo by sa, že vypadnutie od budúceho víťaza Mundialu nie je hanebný výsledok. Avšak tak to vyzerá, ak neberieme do úvahy zostavu Portugalska, pričom stredová formácia Vitinha, Neves, Neto, Fernandes a João Félix vyvolávajú obavy. Samozrejme, takýto tím by mal usilovať o najvyššie priečky vo svetovom futbale. Portugalská reprezentácia svoj úvodný zápas Ligy národov odohrala na domácej pôde proti Walesu. Pôsobila ako jasný favorit, na protiútokoch pôsobila opatrne, vytvárala šance, no uspokojila sa iba s jedným gólom. Hlavnou vecou v tejto situácii nebola výhra Portugalcov, ale skutočnosť, že Jorge Jesús mal dovolené meniť Cristiana Ronalda aspoň v polovici druhého polčasu. Hostia sú oveľa všestrannejší a kvalitnejší než Nóri.